Podstatné mená
Slovesá
Adjektíva
Príslovka
Časy
Číslovky
Predložky
Zámená
Syntax
Iné
Sloveso je časť reči, ktorá vyjadruje činnosť, stav alebo proces. Slovesá sa píšu s malými písmenami a skloňujú sa podľa osôb a čísel. Používajú sa tiež v rôznych časoch a náladách, napr. v prítomnom/budúcom/predchádzajúcom čase, v podmete/imperatíve.
Najčastejšie sa sloveso umiestňuje na druhé miesto vo vete, okrem prípadov, keď sú vo vete iné slovesá alebo ide o vedľajšiu vetu, v takom prípade poradie slov závisí od ostatných častí vety.
Základný (nespojitý) tvar slovesa je infinitív (Infinitiv). Aby sa sloveso mohlo časovať na osobu, musí sa k slovesnému kmeňu pridať príslušná prípona. V príklade je uvedené časovanie slovesa gehen (slovesný kmeň je geh).
| Person | gehen (Präsens) |
|---|---|
| ich | gehe |
| du | gehst |
| er/sie/es | geht |
| wir | gehen |
| ihr | geht |
| sie/Sie | gehen |
Slovesá sa tiež bežne delia do nasledujúcich skupín (sloveso môže patriť do viac ako jednej z týchto skupín):
Sloveso v základnom, nespojitom tvare (najčastejšie sa používa vo vetách s viac ako jedným slovesom a v takom prípade sa umiestňuje na koniec vety).
Sloveso, ktoré sa môže vyskytovať vo vete samostatne.
Sloveso použité spolu s iným slovesom na vytvorenie vety v danom čase alebo nálade (napr. v minulom čase alebo v pasívnom hlase). V nemčine existujú tri pomocné slovesá: haben, sein, werden.
Modálne slovesá sa takmer vždy vyskytujú vo vete s iným slovesom. Môže sa použiť samostatne, ale stáva sa to len zriedka a muselo by sa použiť v nejakom kontexte, napr. ako odkaz na predchádzajúcu vetu. Ide o modálne slovesá:
Slovesný tvar s príponou -d pripojenou k infinitívu. Vyjadruje vykonávanú činnosť, počas ktorej sa vykonáva iná činnosť. V partizípe I sa opisuje, za akých okolností sa táto druhá činnosť vykonávala.
Slovesný tvar používaný na tvorenie viet v určitých časoch/obdobiach, napr. v minulom čase Perfekt a v pasívnom hlase. Pri pravidelných slovesách sa tvar Partizip II vytvorí pridaním predpony ge- a prípony -t k základu slovesa.
Slovesá, ktoré majú pravidelný tvar v nasledujúcich časoch: <(základ slovesa + -te) a Perfekt (tvar Partizip II je pravidelný: ge- + slovesný základ + -t), napr. machen - machte - gemacht.
Ak sa základ slovesa začína predponou, ktorá v Paritizip II nedostane predponu ge-, ale okrem toho je konjugácia pravidelná, potom sa sloveso tiež považuje za pravidelné, napr. besuchen - besuchte - besucht.
Slovesá, ktoré majú technicky nepravidelnú konjugáciu, ale je "menej nepravidelná". Ich tvar Partizip II sa končí na -en namiesto koncovky -t a ich tvar Präteritum je nepravidelný. Najčastejšie ich tvary Präteritum, Partizip II vyžadujú zmenu jedného alebo dvoch písmen v slovesnom kmeni, napr. (a 👉 u, ie 👉 ei). fahren - fuhr - gefahren alebo bleiben - blieb - geblieben. Okrem toho sa niekedy v časovaní Präsens v tretej osobe jednotného čísla (er/sie/es) pridáva k slovesu umlaut, napr. fahren - er fährt.
Slovesá, ktoré majú nepravidelný časový tvar Präteritum a nepravidelné príčastie Partizip II.
Prechodné slovesá sú tie, ktoré sa môžu vzťahovať na akuzatívny objekt (Akkusativobjekt). Možno ich použiť na stavbu vety s pasívnym hlasom. Na druhej strane intranzitívne slovesá sú tie, ktoré nemôžu odkazovať na objekt v akuzatíve Akkusativ a nemôžu tvoriť pasívny hlas.
V nemčine sú zvratné slovesá tie, ktoré majú zvratné zámeno sich (seba), ktoré sa skloňuje spolu so slovesom pre osobu.
Slovesá opisujúce vzájomné činnosti. Môžu sa používať so zvratným zámenom sich alebo so vzájomným zámenom einander (navzájom).
Oddeliteľné slovesá majú predponu, ktorá sa dá oddeliť od slovesného kmeňa a zvyčajne sa presúva na koniec vety (dôležité je aj správne umiestnenie predpony oddeliteľného slovesa v jeho partizánskom tvare II). Pokiaľ ide o neoddeliteľné slovesá, tie majú tiež predponu, ale nemožno ju oddeliť od slovesného kmeňa.